"Izba bez kníh je ako telo bez duše." Marcus Tulius Cicero

Srpen 2014

Michelle Hodkin- Kto je Mara Dyerová

6. srpna 2014 v 19:38 | K.C. |  Recenzie
Neviem ako začať, keďže sa vo mne pocity hemžia, ale....WTF haveI just read? Tak táto autorka teda vie navnadiť na ďalšiu knihu, na konci nechá otvorený a tragický koniec, ktorý nevieme či sa zmení, lebo nevieme kto klame a kto nie. Kniha prevyšuje kvalitu jednotky i keď som myslela, že nemôže byť už lepšia, ale proste...donúti vás prežívať strach s hlavnou hrdinkou, ďalej vám odpovie na pár otázok ale nechá ich toľko nezodpovedaných....a teraz, že čakajte do Novembra 2014, kedy vyjde pokračovanie ešte len v angličtine.

Táto kniha bola na mňa psycho, ale strašne (viem, že to slovo sa nemá používať v tomto spojení), ale strašne sa min páčila. Neviete čo je realita a čo nie, kto je do toho všetkého zapletený, ďalej nie je vynechaná romantika, dráma a ďalšie spomienky Mary, ktoré som doteraz veľmi nepochopila a proste...prečítala som ju za dva dni, celkovo treba uznať, že i prekladateľka suprovo prekladá, Michelle vie vystihnúť atmosféru a postavy a obálka knihy je úžasná.

Teraz trochu z deja:
Mara Dyerová vie, že sa nezbláznila. Dokáže zabíjať svojou mysľou a Noah zasa tou svojou liečiť. Mara vie aj to, že Jude nie je len halucinácia. Nedarí sa jej však presvedčiť rodičov a lekárov, že nepotrebuje psychiatra ani hospitalizáciu a preto ju lekári stále skúmajú a posielajú ju na sedenia. Jediný, kto jej naozaj verí, je Noah, ktorý ju stále chráni a snaží sa zistiť, čo najviac. Mara má však oňho strach, je preňho nebezpečná - pri ich prvom bozku ho totiž takmer zabila a o svojich schopnostiach veľa nevie ani ona sama. Spoločne však pátrajú po tom, ako Jude prežil zrútenie inštitútu na Rhode Islande a prečo vie o Mariných schopnostiach viac než ona sama...


Dej je prekvapivý, prepracovaný, tragický i romantický a nájdete tu i humor ako aj v prvej knihe a teraz menší spoiler: tých čo ho milujú, určite poteší, že sa tu objaví Jamie! :) Proste nemám čo vytknúť ku knihe, iba to, že stále spracovávam informácie z nej a v hlave mi víria otázky, ale som si istá, že všetko sa vysvetlí v záverečnej časti.


Celkové hodnotenie: 94%


Michelle Hodkin- Čo sa stalo Mare Dyerovej

3. srpna 2014 v 12:39 | K.C. |  Recenzie
Tak k tejto knihe som sa dokopala veľmi ťažko, pretože sa mi jej námet veľmi nepáčil, ale po presviedčaní kamarátky som sa k tomu dostala a musím uznať, že je to...bomba.

Možno je to len môj osobný názor, keďže tento žáner milujem, ale kniha sa mi nesmierne zapáčila a zhltla som ju za jeden deň. Mara je celkom sympatická postava, čo o Noahovi nemôže povedať každý, ale mňa dostal- tajomný sukničkár s neodolateľným úsmevom, ktorý sa nedá odbiť, keď ho odmieta osudové dievča. Od začiatku je síce jasné, že sa do Mary zaľúbi, ale i tak neviete čo čakať na ďalšej strane. V knihe nie je núdza o napätie, romantiku, drámu aj vtipné momenty. Autorka pekne opísala prostredie aj psychické rozpoloženie Mary a páčilo sa mi ako postupne odhaľovala jej spomienky-nevychrlila to hneď všetko naraz.

A teraz teda stručne o čom to je:
Mara Dyerová neverí, že by jej život mohol byť ešte viac zamotaný. Nielenže si vôbec nepamätá, ako sa dostala do nemocnice, kde sa práve prebrala, ale nevie nič ani o nehode, pri ktorej zomreli jej najlepší priatelia a frajer. Mare sa však takmer nič nestalo. Lekári sa domnievajú, že nový začiatok v novom meste pre ňu bude tým najlepším riešením, a spomienky tak môžu pomaly vyplávať na povrch. Marin nový život sa však stále viac komplikuje.

Tváre mŕtvych priateľov má pred očami denno-denne. A potom... zrazu...vidí aj smrť ľudí naokolo iba chvíľu pred tým, než sa to stane. Je jej jasné, že sa asi zbláznila. A keď si je už istá, že to ani nemôže byť horšie, Noah Shaw, najkrajší chlapec, akého kedy videla, ju odmieta nechať na pokoji... Čo má vlastne za lubom?

Bola by som veľmi rada, keby sa táto kniha sfilmovala alebo by z nej spravili seriál, pretože by podľa mňa mal sledovanosť i keď zatiaľ táto kniha nie je veľmi populárna. Teším sa na pokračovanie a treba uznať, že autorka vie ako zakončiť knihu, aby vzbudila u čitateľa nedočkavosť ohľadom pokračovania.

Celkové hodnotenie: 92%


Veronica Roth-Experiment

3. srpna 2014 v 12:36 | K.C. |  Recenzie
Rozhodne netuším, prečo preložili tretiu knihu ako Experiment ( i keď áno vyplýva to z deja), ale znie to tak divne, že Divergencia, Rezistencia, Experiment.

Takže ku knihe. Systém frakcií je rozvrátený, Evelyn sa snaží nastoliť nový poriadok, zatiaľ čo Tris sa potrebuje dozvedieť viac o Edith Priorovej a svete za plotom. To čo nájdu ich prekvapí a Tris sa bude musieť rozhodnúť
komu veriť, komu byť lojálna a ako zachrániť svoje mesto. ONE CHOICE CAN DESTROY YOU- takto nás Veronica pripravuje na "no happy ending" knihy.
Kniha je písaná z dvoch pohľadov-Tris i Tobiasa. Tí su zase spolu, ale ich hádky neutíchajú a bojujú medzi sebou i keď sa ľúbia. Je tu zase veľa romantických scén, ale i smutných, keďže autorka (tentoraz musím prirovnať) asi zabíja rada svoje postavy tak ako Suzane Collins v Hunger Games. Nejeden si pri tejto knihe poplače.ila na "no happy ending" knihy. Nebudem nič prezrádzať, inak by to nemalo zmysel čítať.

Čakala som od finálnej knihy čosi viac, síce sme sa dozvedeli informácie o svete vonku, o minulosti a všetkom čo súviselo s frakciami a Chicagom, ale predstavovala som si to trochu inak a nie opis nejakej vojny génov a skúmanie ďalších génov-to mi prišlo ako z nejakého sci-fi filmu, kde v laboratóriu objavia nejaký smrteľný vírus.

Rozhodla som sa spísať pozitíva i negatíva knihy. Posnažím sa nespoilovať:
Pozitíva Negatíva
-vysvetlenie udalostí -nedokončený koniec knihy a najmä smutný
-vyvíjajúci sa vzťah Tris a Tobiasa -Caleb, ktorý si to podľa mňa nezaslúži, prežije
-akčné scény, ktoré milujem -mnohí možno čakajú nejakú inváznu vojnu, ale tá tu veru nebude
-opisy
-spoznávanie minulosti Trisinej mamy

Celkové hodnotenie: 75%


Veronica Roth-Rezistencia

3. srpna 2014 v 12:18 | K.C. |  Recenzie
Rezistencia je druhá kniha zo série Divergencia. Táto kniha sa mi to všetkých troch páčila najviac. Autorka zlepšila štýl písania, nevieme čo máme očakávať na ďalšej strane, opäť je tu akcia, no teraz i obetavosť Tris. Vidíme ako sa jej charakter mení a ako sa vyvíja jej vzťah s Tobiasom (nie veľmi pozitívne). Neustále sa hádajú, majú pred sebou tajnosti (napr. to, že Tris zabila Willa) a Tris akoby sa neustále hnala do záhuby, z čoho je Tobias celý zúfalý.

Opäť autorka rozširuje obraz frakcií a zavedie nás medzi bezprizorných, do sídla Informovanosti, Harmónie i Otvorenosti. Mne osobne sa veľmi páči farebné rozdelenie frakcií, podľa ktorého človek hneď zistí odkiaľ kto je. Je tu veľa zvratov, nečakané spojenectvá a spoznávame séra ostatných frakcií ako je sérum pravdy. Koniec knihy je podľa mňa úžasný- je otvorený, dozvedáme sa niečo o skutočnosti a Tris s Tobiasom sú opäť spolu.

K tejto knihe neviem čo viac napísať-rozhodne je vidieť, že to nie je žiadna paródia na Hunger Games a autorka si vysnívala svoj vlastný svet, zlepšila písanie, dovolí nám stotožniť sa s postavou a opäť nás nadelí veľa akcie a simulácií.

Celkové hodnotenie: 90%


Veronica Roth-Divergencia

3. srpna 2014 v 12:07 | K.C. |  Recenzie
Tak divergenciu som si chcela prečítať už veľmi dlho, keďže o nej veľa ľudí rozpráva, ale predtým som zašla na film, ktorý bol podľa mňa fantastický. Potom som sa dostala konečne ku knihe a nevedela som ju pustiť z rúk.
Takže krátke zhrnutie príbehu:

Beatrice Priorová žije v dystopickom Chicagu, kde je spoločnosť delená do 5 frakcií: Informovanosť- tam chodia múdri, Otvorenosť- ľudia čo si cenia úprimnosť a nikdy neklamú (väčšinou právnici), Neohrozenosť- statoční, Harmónia- mierumilovní a šťastní, starajú sa o pôdu a vyvážajú potraviny a nakoniec Sebazaprenie odkiaľ pochádza ona. Nadíde deň, keď jej má test ukázať do ktorej frakcie sa hodí a ktorú si má vybrať na slávnostnej ceremónii 16-ročných. Zistí, že je divergentná-čiže sa nehodí len do jednej frakcie a na slávnosti sa musí rozhodnúť podľa seba. Odíde od rodiny a zvolí si Neohrozený spôsob života, kde stretne osudového chlapca prezývaného Štyri (myslím, že po anglicky to znie lepšie ako Four).

Takže...kniha sa mi veľmi páčila i keď mám pocit, že film sa mi o trošičku páčil viac. Zarazilo ma najmä to, že ako Štyriho vybrali dosť starého herca, pričom v knihe má 18. Autorka vytvorila skvelý námet, ktorý sa ujal a vtiahne vás do nepoznaného sveta. Nie je tu núdza o akciu, humor, romantiku i drzosť Neohrozených :D . Mnohí hodnotia, že divergencia je slabý odvar Hier o život, že to autorka odkukala
od Suzanne Collinsovej, ale keďže som čítala obe trilógie, môžem povedať, že to tak nie je. Áno síce divergencia opisuje osud 16-ročného dievčaťa v dystopickom svete, ale nie je tu žiaden ľúbostný trojuholník, charakter Tris a Katniss je odlišný a svety takisto. Podľa mňa námet je originálny.

Jediné čo sa mi nepáčilo, boli opisy na ktoré si potrpím a myslím, že Veronica Roth ich nezvládla na 100% a chýbali tam, ale zase bol to jej debut a v nasledujúcich knihách to značne dobehla. Najviac sa mi páčilo vykreslenie a fungovanie frakcií, opis boja a vnútorných pocitov Tris a Štyri o ktorom najprv neviete čo si myslieť.

Ak sa vám páčili Hry o život, tak si myslím, že i toto bude. Je to kniha pre mladých, zaujme, ľahko sa číta a zanechá dojem.


Celkové hodnotenie: 87%


Sara Gruen- Voda pre slony

2. srpna 2014 v 19:25 | K.C. |  Recenzie
Knihu som sa rozhodla prečítať až po tom ako som videla film, ktorý sa mi zapáčil. Zvláštne ako sa autorka dokáže vžiť do mužského hrdinu- v mladosti i starobe.

Príbeh začína rozprávaním 90 (či 93 ročného dôchodcu), ktorý sem-tam zablúdi myšlienkami do minulosti a prehráva si ju. Ako 23-ročný stratil rodičov, neostalo mu takmer nič, školu nedokončil a vydáva sa na cestu životom nevediac čo ho čaká. Nastúpi na vlak cirkusu Benziniovcov a začína sa jeho životné dobrodružstvo.
Kniha obsahuje veľa vtipných, i napínavých situácií a ukazuje nám celkom realisticky život v cirkuse v časoch 20.storočia. Autorka sa opierala o skutočnosť a kniha je doplnená i dobovými fotkami z cirkusov.



Jacob je sympatický mladík, ktorý sa šťastne-nešťastne zaľúbi do manželky jedného z krutých vedúcich cirkusu. Zamestná sa v cirkuse ako veterinár a postupne sa zoznamuje s tým ako to tam chodí. Vyhadzovanie z vlaku tam nie je nič raritné. Jacob a Marlena sa najskôr vyhýbajú vzájomnej láske a snažia sa sústrediť na nový prírastok v cirkuse-slonicu Rosie. Zdá sa, že Rosie nevie robiť nič iné iba žrať, kvôli čomu vyjde najavo Augustova (vedúci z cirkusu) temná stránka.

Príbeh sa raz zameriava na starčeka, ktorý sa nudí v domove dôchodcov a vytáča ho ďalší starec, ktorý tvrdí, že nosil slonom vodu. Následne zase vidím Jacobove spomienky z mladosti a jeho lásku k Marlene.
Na knihe mi vadilo jedine to, že autorka písala často slangovo, pretože ľudia vtedy neboli takí vzdelaní ako dnes. Inak je to myslím pekná kniha, dej má rýchly spád a uznajte-čítať príbeh z cirkusu nie je bežné.


Celkové hodnotenie: 78%


John Green- Na vine sú hviezdy

2. srpna 2014 v 19:24 | K.C. |  Recenzie
A je tu jedna z napopulárnejších, najpredávanejších a najhodnotenejších kníh tohto roka. John Green teraz zabrdol do bezútešného sveta choroby a rozhodol sa nám ukázať, že i chorí ľudia môžu prežiť neobyčajné šťastie, lásku a žiť ako my.

Po prečítaní som úprimne nevedela čo si myslieť. Knihu som prečítala celkom rýchlo, za deň a ešte dlho sa vo mne bili pozitívne i negatívne pocity, ale pozitívne jednoznačne vyhrali. Augustus Waters, jedna z kľúčových postáv knihy si ma okamžite získal zatiaľ čo Hazel...ani tak nie. Nevravím, že ju nemám rada, len menej. Príbeh je dosť originálny, keďže rozpráva príbeh mladých ľudí, ktorí každý deň bojujú so zákernou rakovinou, no i tak sa nevzdávajú a snažia sa nájsť v živote zmysel, lásku a priateľstvo. Treba uznať, že John Green vie pobaviť a i keď by ste to nečakali, v knihe je veľa vtipných scén a smiala som sa dosť. Zato v poslednej tretine knihy je veľmi depresívna ale reálne opisuje život a vyhŕkne vám nejedna slza. Síce som neplakala ako malé dieťa (zatiaľ čo poznám ľudí čo áno), ale prišiel mi koniec smutný a nespravodlivý. Hazel to veru v živote ľahké nemala.

Kniha obsahuje veľa viet, ktoré sa vám zaryjú do pamäte ako ich OKAY? OKAY alebo Je to metafora. Moja najobľúbenejšia scéna je, keď sa Augustov kamarát na
štve a začne ničiť všetko okolo seba, no August ho v tom povzbudzuje a tvári sa akoby nič. Rozhodne by si mal každý prečítať túto knihu, lebo sa vám
vryje do pamäti a možno zmení pohľad na život. Nepatrí medzi moje obľúbené knihy, ale i tak mám pocit, že si ju ešte párkrát prečítam.

P.S. V júni tohto roku vyšiel rovnomenný film s hviezdami Shaileene Woodley a Anselom Elgortom

Celkové hodnotenie: 85%


Lauren Oliver- Rekviem

2. srpna 2014 v 19:24 | K.C. |  Recenzie
Rekviem je poslednou knihou trilógie Delírium. Veľmi som sa tešila kedy si ju prečítam, keďže autorka skončila druhú knihu dosť otvoreným koncom.

Takže v tretej knihe zisťujeme, že Alex je nažive, čo určite mnohých poteší, no nič nie je také ako sa zdá. Alex je k Lene vzhľadom na jej novú lásku odmeraný dokonca je na ňu niekedy krutý a zbližuje sa s novým dievčaťom v ich skupine, Coral.
Dosť ma to naštvalo, keďže som od začiatku fandila Alexovi, nie Julienovi. No naspäť k deju. Lena, Alex, Julien, Vranka, Picho a ostatní sa znovu trmácajú krajinou a zisťujú, že odpor voči "zombíkom" sa výrazne zväčšil a tak zamieria do mesta, kde sa zhromaždili. Cestou ich napadnú regulátori, medveď a Lena bojuje sama so sebou kvôli láske.

Očakávala som, že v knihe bude opísaný nejaký mega boj, no sklamalo ma to. Jediné čo Lauren nevie vystihnúť, je opis boja. Síce tu máme ukázané búranie múra, vraždy, zradu a pokus o zbúranie hrádzy pričom Lena bojuje s regulátormi, ale nie je to také ako by ste čakali. Proste chcelo by to ešte o 40 strán viac, trochu viac epickosti. No i tak myslím, že je kniha celkom dobrá a to hlavne z týhto dôvodov:
-Lena si konečne vyberá medzi Julienom a Alexom
-vyhrocuje sa boj medzi ilegálmi a regulátormi
-kniha je písaná aj z pohľadu vyliečenej Hany a nie len Leny
-koniec síce nie je ukončený, ale nesie pekné posolstvo

Takže ak ste prečítali prvé dve knihy, určite skočte po tejto, lebo vás zaujme a zistíte ako to skončí (i keď prezradím, že otvorene). Chýbal tam nejaký epilóg. I tak patrí Delírium medzi moje obľúbené knižné série. Škoda, že ten seriál im veľmi nevyšiel.

Celkové hodnotenie: 80%


John Green- Kam zmizla aljaška

2. srpna 2014 v 19:11 | K.C. |  Recenzie
Opäť sa potvrdzuje, že John Green vie ako zaujať a písať a celkom reálne opisuje životné situácie, často vtipne.
Hlavný hrdina Miles je samotár, trpí melanchóliou a nevie sa dočkať kedy sa vyberie hľadať Veľké Azda a vypadne z domu. To sa stane, keď sa dostane na internát a spozná takz. Plukovníka a Aljašku-bláznivé, vtipné, no inteligentné dievča do ktorého sa zaľúbi. Milesov život sa otočí o stoosemdesiat stupňov-nočné ožieračky, fajčenie, prvé pokusy s dievčatami a kanadské žartíky, viac-menej tolerované učiteľmi.

V knihe je zase veľa vtipných scén, musím povedať, že som sa nasmiala viac ako pri Na vine sú hviezdy, i keď aj Aljaška neskončí najlepšie. Zaujímavosť: Miles má nezvyčajný koníček, zbieranie posledných slov známych ľudí. Fascinuje ho ako môžu niektoré slová vyznieť, keď sú poslednými, či už to človek v tom okamihu vie, alebo nie.

Autor vytvoril nezvyčajné písanie- odpočítavanie dní do záhadného zmiznutia Aljašky a následne počítanie dní, kým sa s tým Miles stopercentne zmieri. John sa zrejme rád zaoberá tým, ako zasiahne mladých ľudí smrť a ako sa pokúšajú opäť nájsť zmysel života. Proste vie ako u vás prebudiť emócie.
Kniha sa mi veľmi páčila, je to proste pre všetkých mladých a myslím, že zaujme každého (baby i chalanov).

Celkové hodnotenie: 89%