"Izba bez kníh je ako telo bez duše." Marcus Tulius Cicero

Březen 2017

Neil Gaiman- Oceán na konci ulice

28. března 2017 v 22:14 | K.C. |  Recenzie
Knižka ma zaujala obalom. Je taký tajomný a to ma vždy láka. A som rada, že som si ju prečítala, lebo som tu našla prepojené prvky, ktoré som myslela, že nemôžu byť prepojené.

Krátke sumárum:

Oceán na konci ulice je román, v ktorom sa hlavný hrdina chystá na pohreb a vracia sa na miesta svojho detstva. Voľné chvíle pochmúrneho dňa vypĺňa potulkami po bývalom detskom kráľovstve. Vyberie sa až na samý koniec svojej ulice, kde ešte stále stojí farma Hempstockovcov, a stretne sa so starou pani Hempstockovou, matkou svojej kamarátky z detstva Lettie Hempstockovej, dá si čaj a odíde k jazierku s kačkami, ktorému Lettie hovorila oceán...


Na túto knižku sa pamätám dobre. Hlavný hrdina sa myšlienkami vracia do svojho detstva a rozpráva nám o svojich dobrodružstvách s Lettie a jej babičkou. Spočiatku vyzerá kniha na rozprávku, ale v niektorých chvíľach sa mení na horor a vy sa len prizeráte, čo to má znamenať. Je písaná pohodovým ľahkým štýlom a vtiahne do deja. Keď je veľmi komplikované písať o tejto knihe bez toho, aby som prezradila prvky deja, ale skúsim to.

Kniha je napínavá, to bezpochyby. Ďalej spája horor s rozprávkou, a úplne vás vtiahne mimo realitu. Číta sa veľmi príjemne a určite to nebude kniha na ktorú len tak zabudnete. Je svojím spôsobom originálna a postavy si veľmi rýchlo obľúbite. Nezostáva mi nič iné, ako vám odporučiť knižku a nechať vás samých zistiť o čo v nej ide, ale keď ju už začnete čítať, už ju nepustíte z rúk.

Celkové hodnotenie: 70%

P.S. kniha je vhodná pre akýkoľvek vek, aj pre dospelých ľudí, i keď príbeh je o dieťati
P.S.S. Neil Gaiman nepatrí zbytočne medzi najčítanejších autorov dnešnej doby

Vladimir Nabokov- Lolita

28. března 2017 v 21:54 | K.C. |  Recenzie
Lolita, Lolita. Každému známe meno, no nie každý vie odkiaľ pochádza. A možno ľudia aj vedia, len o tom nehovoria, pretože sa im pred očami vynorí kontroverzná kniha od Vladimira Nabokova, ktorá je geniálnym dielom a zároveň dielom kaziacim morálku.

Krátke sumárum:

Príbeh ničivej lásky mladého dievčaťa a zrelého muža.

Autorove podanie bolo také odvážne, že prvé vydanie románu v USA spôsobilo škandál a jeho šírenie bolo zakázané. Podobný osud mali aj filmové spracovania z roku 1961 a 1998.

(Toto sumárum som našla na internete, hajzlíci jedni, neprezradia nič z príbehu. Na to som tu ale ja.


Lolita je príbeh muža, Humberta Humberta, ktorý má svoje osobitné chute (alebo chorobu), chcem byť objektívna, nech si to nazve kto ako chce. Proste je pedofil. Nedokáže ho priťahovať nijaká zrelá žena, iba dievčata vo veku od 12 do 15 rokov. Už stačí, či? Ak ste tí odvážni, čítajte ďalej. Nebudem spoilovať, ale musím povedať, že kniha nie je písaná zvrhlo. Nijaké sexuálne či nechutné detaily. Všetko skryté pod pláštikom vynaliezavých slov. Kniha bola predsa len vydaná veľmi dávno, a vtedy sa o takých veciach nehovorilo. Ďalšia poznámka: možno Humberta znenávidíte po pár zvrhlých myšlienkach, ktoré opisuje, ale keď spoznáte Lolitu a jej skutočný charakter, váhy sa celkom vyrovnajú. 13-ročné dievča totiž nie je "nevinné" ako sa na prvý pohľad zdá. Je to ona, čo začne zvádzať zrelého muža a v iných situáciách si z neho uťahuje a uráža ho.

Kniha je písaná celkom zložito. Inteligentné vyjadrovanie, opisy, opisy a znovu opisy. Toto je vec, ktorá ma pri tejto knihe začala vážne unavovať. Zbožňujem opisy, ale tu ich bolo...príliš. Kniha je písaná z pohľadu Humberta a ukazuje nám okrem jeho vzťahu s Lolitou aj jeho minulosť: ako sa dostal k tomu, že nedokáže milovať dospelú ženu, čo ho priťahuje na mladých "nymfičkách" ako ich sám nazval, rozpráva o svojom prvom manželstve, spomienkach i chutiach. Nemohla som si pomôcť, ale moje pocity sa počas knihy riadne vystriedali. Jednu chvíľu som Humberta chápala, druhú odsudzovala a tretiu ľutovala. Sám Humbert si uvedomoval, že jeho chovanie nie je úplne zdravé, no nevedel si pomôcť a v podstate...neurobil nič zlé. Nikdy neznásilnil ani neuniesol dievča, s Lolitou mal sex až po jej provokáciách a schválení a snažil sa žiť normálne v manželstve...lenže to nevyšlo.

Lolita je riadny kvietok. Príbeh sa odohráva v 20.storočí, no Lolita by zahanbila aj dnešné pubertiačky. V 13-tich už mala za sebou prvý sex, i iné skúsenosti, vynechávala školu a zvádzala Humberta, ktorý sa stal jej nevlastným otcom po tom ako sa oženil s jej matkou. Tá ale počas deja umiera a tak Lolita ostáva s Humbertom a precestujú celú Ameriku. Lolita je jednu chvíľu ako úplné dieťa, chce dostať všetko, inak je nespokojná. Obviňuje Humberta z toho, že je zvrhlý, no o chvíľu sa nechá uplatiť sladkosťami či výletom.

Kniha je naozaj plná diskutabilných vecí. Morálnych pochýb, psychických analýz, opisov, erotického nádychu a filozofickej mienky. Určite kniha nie je pre ľudí s predsudkami a stanoveným názorom. Ale pomôže pochopiť človeka, ktorý je od nás odlišný a keď nie pochopiť, aspoň je to dielo, ktoré nás prinúti zamyslieť sa a otvorí nám oči, že nikto nie je skutočne slušný a nevinný.

Celkové hodnotenie: 73%


Anthony Doerr- Svetlo, ktoré nevidíme

28. března 2017 v 21:18 | K.C. |  Recenzie
Páni, páni, páni. Toto bola kniha na ktorú som čakala. Vojnové príbehy, či reálne alebo fiktívne, to je môj šálok kávy. Hneď ako som ju uvidela v novinkách kníhkupectva, vedela som, že ma obohatí.

Krátke sumárum:

Marie-Laure žije s otcom neďaleko Národného prírodovedného múzea, kde otec pracuje ako kľučiar a zámočník. Šesťročná Marie-Laure prichádza o zrak, a tak otec postaví dokonalú repliku štvrte, kde bývajú, aby sa dcéra naučila orientovať hmatom a trafila domov. Keď má Marie-Laure dvanásť, do Paríža vtrhnú nacisti, a tak aj s otcom nachádzajú útočisko u samotárskeho prastrýka vo vysokánskom dome na pobreží. Z Paríža si nesú klenot, ktorý je azda najvzácnejším a zároveň najnebezpečnejším artiklom v celom múzeu.

Sirota Werner vyrastá s mladšou sestrou v nemeckom banskom mestečku. Jedného dňa naďabia na jednoduchý rádioprijímač a chlapec jeho čaru okamžite podľahne. Z Wernera sa stáva opravár a s týmito dôležitými technickými výdobytkami si rozumie ako málokto. Vďaka jedinečnej zručnosti sa dostane na prestížnu internátnu školu pre Hitlerovu mládež, kde vládne disciplína a drezúra, a neskôr do špeciálnej jednotky, ktorá má za úlohu vyhľadávať a likvidovať akékoľvek známky odboja. Werner si postupne uvedomuje, že jeho talent má na svedomí mnohé životy, vydáva sa na púť do hlbín vojnovej mašinérie a napokon sa ocitá v Saint-Malo, kde stretáva Marie-Laure.


Takže pekne po poriadku. Kniha je rozdelená na kapitoly i väčšie celky, ktoré nejdú časovo chronologicky. Na začiatku vidíme krátky opis udalostí v 1945. roku a v ďalšom celku už rok 1939. Také na preskačku. Ale na konci dáva všetko dokonale zmysel. Autor týmto štýlom písania vytvára osobitú stránku diela a udržiava čitateľa v napätí a koncentrácii. Poznáte to, niekedy sa proste pri nudných pasážach knihy nesústredíte. Tu ale musíte, inak vám niečo unikne.


Ďalšia poznámka: hlavné postavy autor stavia do úplného kontrastu. Na jednej strane dievča z Paríža, ktorému nikdy nič nechýbalo, okrem zraku. Na druhej strane mladík Werner vyrastajúci v Nemecku v najväčšej biede a kríze, kedy sa Hitler dostáva k moci. Iné krajiny, iné svety, iné deti a predsa sa ich osudy spoja tou najkomplikovanejšou cestou.

Veľmi obdivujem autorove opisy i reálnosť jednotlivých scén a chovania ľudí. Nijaké nepredstaviteľné chovanie odlišné od dnešného. Ukazuje nám, že ľudia vtedy sú rovnakí ako my teraz. Rovnako cítime, trpíme, veríme, staráme sa o svoje rodiny, ale máme i svoje temné stránky. Opisuje ako deti vnímajú vojnu a ako vyrastajú, ako sa im mení vnímanie sveta, psychika. Ako sa slepé dievča naučí ostatnými zmyslami žiť ako ktorýkoľvek človek a zamiluje sa do morských živočíchov, ktorých fosílie skúma rukami. Dievča, ktorého logika je tak nadpriemerná, že rozlúšti hádanky zámok za pár minút. A chlapec bez rodičov, zaľúbený do vedeckých zakázáných relácií a vďaka svojmu talentu vytrhnutý z biedy a vsadený do elitnej školy.

BIG SPOILER!
Chlapec Werner, v 18 nešťastnou náhodou zabitý, keď už končila vojna. Aj takéto scény nám autor servíruje a necháva nás bez slov. Mladý chlapec, poznačený vojnou a zabíjaním, keď sa stal vojakom, no v tele mu stále ostávala duša a správna morálka. Práve tento spravodlivý typ na všetko doplatil. A jeho sestra znásilnená vojakmi tiež na konci vojny.
KONIEC SPOILERU

Kniha je pre knihomoľov a milovníkov histórie ako stvorená. Je ťažké odhadnúť, či sa zapáči aj neutrálnej osobe, lebo je dosť hrubá a dlhá a ak niekoho nezaujme už námet, asi sa nedopracuje ku koncu. Ale autor vtiahne svojmi živými opismi, myšlienkami, poprepletanými osudmi, napätím a postupne odhaľovanou pravdou. Ja nemám čo dodať, z knihy som doteraz unesená a nemám jej čo vytknúť.

Celkové hodnotenie: 94% (musím si nechávať stále tých pár percent pre úplne najlepšie diela)


P.S. nedivím sa, že kniha získala Pulitzerovu cenu, ani že nestojí práve najmenej

Andy Weir-Marťan

28. března 2017 v 20:56 | K.C. |  Recenzie
Marťana som si chcela prečítať veľmi dlho, už odkedy som videla trailer na film (nesúďte ma, určite nie som jediná čo sa dostane k niektorým knihám cez propagáciu filmu). No a keďže odmalička ma bavia príbehy vo vesmíre, NASA projekty a podobné veci, siahla som po nej a neľutujem.

Krátke sumárum:

Spočiatku úspešná misia na povrchu Marsu sa musí predčasne ukončiť pre piesočnú búrku, ktorá ohrozuje život posádky. Mark pri nej takmer zahynie, a keď sa preberie, nachádza sa v úplne novej životnej situácii. Ostal celkom sám na planéte, ktorá akoby sa ho zo všetkých síl pokúšala zabiť. Nemá ako oznámiť Zemi, že je nažive, a aj keby sa mu to podarilo, jeho zásoby ani zďaleka nepostačujú, aby prežil do príletu ďalšej kozmickej lode. Na druhej strane aj tak asi nebude mať dosť času, aby zomrel hladom. Poškodené vybavenie, kruté marťanské prostredie a starý známy "ľudský faktor" so svojimi prešľapmi a chybami ho môžu zabiť oveľa skôr.

Mark však nie je ochotný len tak to vzdať. Vďaka svojej vynaliezavosti, technickým schopnostiam a zarytému odhodlaniu vytrvalo bojuje s jednou neprekonateľnou prekážkou po druhej. Vystačí mu silná vôľa a hlboké znalosti na to, aby prekonal neprekonateľné?


Takže môj názor. Prvá vec, čo mi udrela do očí bolo množstvo faktov: z fyziky, botaniky, matematiky, astronómie,... Proste kniha je popretkávaná nespočetným množstvom faktov a odborných výrazov i pokusov, ktorým obyčajný človek porozumie, keď si to prečíta asi 3x. Takže z tohto hľadiska si myslím, že je kniha určená skôr pre mužov a rozhodne nie je oddychovka. Ale je pravda, že sa pri nej My Obyčajní aspoň niečomu priučíme.

Mark Watney nie je typický prototyp vedca ani človeka. Je to nazvala by som "badass", ktorý vyniká svojím sarkastickým humorom a ozaj pobaví čitateľa nesmrteľnými hláškami. Keby som na jeho mieste, tak by som asi neprežila takú situáciu bez sarkazmu. :D Veď osamelý človek, ešte aj na odlišnej planéte, to by sa musel zblázniť viac ako Tom Hanks vo filme Stroskotanec.

Kniha je písaná formou denníka, ktorý si Mark píše, ale nie je značený našimi dňami, ale dňami na Marse čiže solmi. Knižka mi prišla ozaj originálna, nápaditá, síce niekedy človeka rušili zdĺhavé odborné opisy. Má všetko čo bestseller má mať: myšlienku, humor, silného hrdinu, napätie a ako bonus vedecké zaujímavosti.

Ja knihu odporúčam, je to aspoň nová skúsenosť, aj keby sa vám nepáčila.

Celkové hodnotenie: 87%


P.S. film si zohnal do role hlavného hrdinu síce Matta Damona, ale kniha je rozhodne lepšia ako film, takže najskôr určite knihu