"Izba bez kníh je ako telo bez duše." Marcus Tulius Cicero

Květen 2017

Google verify

1. května 2017 v 18:35 Google
google-site-verification: googlea45b2628db3260ce.html

Harper Lee- Nezabíjajte vtáčika

1. května 2017 v 17:03 | K.C. |  Recenzie
Pri tejto recenzii sa obávam svojej subjektívnosti, ale musíte mi to prepáčiť. Táto kniha ma zaujala veľmi dávno, už aj zato, že je to kniha stará a ja klasiku zbožňujem, i keď sa do nej často nepúšťam. Ale teraz neľutujem a mám chuť si dať facku za to, že som si ju neprečítala skôr. Upozorňujem, že nasledujúci text rozpráva celú zápletku knihy, ale ak ste veľmi zvedaví, môžete si preskočiť dolu na fialový text pri konci, tam hodnotím knihu stručne.

Krátke sumárum:


V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia zasiahne Spojené štáty hospodárska kríza, hoci ospalého provinčného mestečka Maycomb v Alabame sa dotkne len okrajovo. V tom období je najväčšou starosťou dvoch súrodencov Scout a Jema a ich priateľa Dilla to, ako vylákať z domu miestneho čudáka a čím si skrátiť dlhé chvíle. Keď však obvinia mladého černocha zo znásilnenia bieleho dievčaťa, udalosti naberú rýchly spád. Obhajoby sa ujme Scoutin otec Attikus Finch. Ten považuje právnickú pomoc za svoju morálnu povinnosť. Čaká ho však márny boj s predsudkami, strachom a nevraživosťou. Od obyvateľov mestečka poznačeného rasovou nenávisťou dostáva hanlivú nálepku obhajca negrov, čo sa negatívne dotkne aj jeho detí.

"Jediné, na čo na nevzťahuje pravidlo väčšiny, je ľudské svedomie."

Tento citát si zapamätám asi do konca života. V jednej vete vyjadrená toľká pravda. A najlepšie na
nej je to, že sa dá uplatniť aj dnes.

Ale k príbehu. Rozdelím dej tejto knihy na 3 časti, ako som ju pociťovala ja:

1.časť: DETSTVO A NEVINNOSŤ
Scout, Jem a Dill sú len malé deti, ktoré sa hrajú na rôznych hrdinov a neustále provokujú samotárskeho Bu Radleho, ktorý vraj žije vo svojom dome, ale roky ho nikto nevidel vyjsť a tak je opradený poverami. Typické deti, prešlo sto rokov a stále sa chovajú tak isto ako vtedy. Okrem tohto a neustáleho odsudzovania Scout, za to, že je "baba", sa stretávame v knihe so školským systémom v Amerike v 30.rokoch, ktorý...povedzme si...nie je ideálny. Učitelia nemajú problém, že v triede sa túla chlapec so všami a že niektorí chodia do školy párkrát ročne. Scout si ale školu obľúbi a neustále sa rozpráva s otcom, ktorý je právnik. Treba podotknúť, že neskorumpovaný a čestný, čo sa často nevidí. A to sa mu pri jeho novom prípade stane aj osudným.

2.časť: DOSPIEVANIE A PRAVDA
V druhej časti knihy sa ideálne detstvo končí, keď Scoutin otec dostane prípad černocha, ktorý je obvinený zo znásilnenia chudobného dievčaťa, belošky. Deti si uvedomujú, že na otca je prípad priveľa, uvedomujú si ako starne a takisto Scout a Jem sa odcudzujú a zapárajú do seba. V škole sa Scout zapletie do mnoho bitiek, pretože jej otec je vraj "milovník negrov." Vidno tu veľa predsudkov a zaostalé myslenie ľudí, ale i uvedomelé osoby, ktoré podporujú Scoutinu rodinu. Ale jej teta medzi ne rozhodne nepatrí. Všetko sa komplikuje, deti sú zúfalejšie a čoraz menej vidia otca. A potom nastane ten osudný súd.

Scoutin otec ako čestný človek a dobrý právnik v jednom bojuje do posledného dychu a inteligentne odhalí lož zo strany obžaloby. Každý jeden človek vidí, že černoch je nevinný, ale v porote sedia ľudia, ktorí s nimi nesympatizujú a tak sa súd skončí pre nich zle a černoch je odsúdený. Napriek očividnej pravde, iba pre ľudskú hlúposť, sa odsúdi nevinný ľudský život na utrpenie. Utrpenie, ale netrvá dlho. Po umiestnení do väznice sa černoch pokúsi ujsť a je zastrelený. Táto udalosť otrasie celým okresom, ale hlavne Scout a Jemom, ktorí verili, že spravodlivosť zvíťazí.

Povedala by som, že autorka chcela poukázať na neprávosť sveta, ktorú vnímajú už aj deti a nemôžu s tým nič urobiť.

3.časť: STARO-NOVÉ TRABLE
Scout je nútená tetou správať sa ako dáma a zúčastňovať sa dámskych posedení, Jem sa učí a život sa postupne upokojuje. Ale pamätáte sa na Bu Radleyho, podivína opradeného legendami? V tejto časti zohral veľkú rolu.
V škole sa koná niečo ako karneval a keď sa z neho v noci vracajú súrodenci, sú napadnutí neznámym človekom-otcom belošky zneúctenej na súde, keď vyšlo najavo, že s černochom chcela spať dobrovoľne, ale on sa bránil. Popri útoku sú ale zachránení, keď je páchateľ zabitý Bu Radleym. Síce sa na konci knihy doslova nehovorí, že bol zabitý ním, ale každý to vie a toto tajomstvo ostane v Scoutinej rodine. Čo sa Bu Radleyho týka, je to neduživý, utiahnutý človiečik, ktorý sa prosto len bojí ľudí. Mýty sú zničené a deti zachránené. A tak končí kniha, Nezabíjajte vtáčika.

Fú, ale som sa rozpísala a pospoilerovala vás. Ale verte mi, že tak či tak sa oplatí túto knihu prečítať, aj keby len pre myšlienky a kapitoly so súdnym procesom.
Kniha je vhodná pre akýkoveľvek vek, ale myslím, že najviac pre kategóriu 15-25.

Takže ešte posledné slová: kniha sa mi neskutočne páčila, písaná je síce trochu komplikovane ako klasika, hlavne začiatok kým sa zorientujete v pomeroch a mestách, ale potom to už ide. Príbeh má pekný spád, každý detail je dôležitý i keď to tak nevyzerá. A kniha rozoberá celkovú problematiku ľudského chovania a problémov v spoločnosti, čiže je aj poučná a zaujímavá.

Celkové hodnotenie: 94%


Rainbow Rowell- Eleanor a Park

1. května 2017 v 16:32 | K.C. |  Recenzie
Ďalšia knižka ku ktorej som sa dostala cez moju kamarátku Radku (touto cestou pozdravujem!) a musím uznať, že má naozaj dobrý vkus a táto knižka ma príjemne prekvapila.

Krátke sumárum:

Dvaja čudáci, jedna výnimočná láska v románe, ktorý pohladí na duši.
Obaja majú šestnásť, sú spolužiaci a sú úplne iní ako ostatní.

Eleanor
Červenovláska z chudobnej rodiny. V jednej izbe sa tlačí so štyrmi súrodencami. S nevlastným otcom sa neznáša pre jeho násilnícke sklony. V škole je nová a nepatrí k obľúbencom - nenosí značkové oblečenie, lebo jej rodičia na to nemajú, nie je štíhla ako spolužiačky a na jej vtipných hláškach sa nikto nesmeje.

Park
Jeho rodina netrpí núdzou, ale Park nemá rád sám seba. Chýbajú mu svaly bejzbalistu, výška basketbalistu a sebavedomie amerického tínedžera z nebraskej Omahy. Parkovu matku si totiž otec priviedol z Kórey a syn zdedil jej ázijské črty. A tak si najradšej číta komiksy, počúva obľúbenú hudbu a v školskom autobuse sedí sám.
Až kým jedného dňa nenastúpi istá červenovláska a nikto - okrem neho - ju k sebe nepustí sadnúť.
Eleanor a Park nie sú hlúpi a vedia, že prvá láska takmer nikdy nevydrží. Sú však aj dosť zúfalí a dosť odvážni, a tak to spolu skúsia...

Eleanor a Park sa mi zapáčila práve svojím čudáctvom. Ani jeden z hrdinov nepatrí medzi supersexy tínedžerov a musia sa so svojím životom i rodinnými problémami vysporiadavať sami. Čítala som to už dávno, ale dúfam, že si spomeniem na všetko podstatné.
Kniha je písaná takým mládežníckym štýlom, ľahko sa číta, čo považujem za +. Postava Eleanor je zvláštna a určite si ju časom obľúbite. Pre mňa osobne bolo ťažké si ju predstaviť, pretože niektoré vlastnosti mi niekedy na ňu nesedeli, ale nepovažujem to za nejakú chybu.

Stretnutia Eleanor a Parka v autobusi, kedy potajme číta jeho komiks patria medzi moje najobľúbenejšie scény. Ďalej vás v knihe prekvapia rôzne tajomstvá a ukázané predsudky ľudí.
Eleanor a Park nie je depresívna knižka, ale má trochu smutný podtón, hlavne pri konci knihy. Ale vždy ma udiví ako sa za toľko málo strán stihne toho v niektorých knihách toľko udiať. Takže sa určite nemusíte báť krátkeho príbehu :) je dlhý tak akurát.

Ja by som zaradila Rowellovú niekde k Johnovi Greenovi, škoda, že o nej nie je viac počuť. Určite má talent a vie sa prihovoriť mladým ľuďom a vžiť sa do ich problémov. Čiže všetkým "podivínom" a geekom odporúčam túto knižku.

Celkové hodnotenie: 70%