"Izba bez kníh je ako telo bez duše." Marcus Tulius Cicero

Rainbow Rowell- Eleanor a Park

1. května 2017 v 16:32 | K.C. |  Recenzie
Ďalšia knižka ku ktorej som sa dostala cez moju kamarátku Radku (touto cestou pozdravujem!) a musím uznať, že má naozaj dobrý vkus a táto knižka ma príjemne prekvapila.

Krátke sumárum:

Dvaja čudáci, jedna výnimočná láska v románe, ktorý pohladí na duši.
Obaja majú šestnásť, sú spolužiaci a sú úplne iní ako ostatní.

Eleanor
Červenovláska z chudobnej rodiny. V jednej izbe sa tlačí so štyrmi súrodencami. S nevlastným otcom sa neznáša pre jeho násilnícke sklony. V škole je nová a nepatrí k obľúbencom - nenosí značkové oblečenie, lebo jej rodičia na to nemajú, nie je štíhla ako spolužiačky a na jej vtipných hláškach sa nikto nesmeje.

Park
Jeho rodina netrpí núdzou, ale Park nemá rád sám seba. Chýbajú mu svaly bejzbalistu, výška basketbalistu a sebavedomie amerického tínedžera z nebraskej Omahy. Parkovu matku si totiž otec priviedol z Kórey a syn zdedil jej ázijské črty. A tak si najradšej číta komiksy, počúva obľúbenú hudbu a v školskom autobuse sedí sám.
Až kým jedného dňa nenastúpi istá červenovláska a nikto - okrem neho - ju k sebe nepustí sadnúť.
Eleanor a Park nie sú hlúpi a vedia, že prvá láska takmer nikdy nevydrží. Sú však aj dosť zúfalí a dosť odvážni, a tak to spolu skúsia...

Eleanor a Park sa mi zapáčila práve svojím čudáctvom. Ani jeden z hrdinov nepatrí medzi supersexy tínedžerov a musia sa so svojím životom i rodinnými problémami vysporiadavať sami. Čítala som to už dávno, ale dúfam, že si spomeniem na všetko podstatné.
Kniha je písaná takým mládežníckym štýlom, ľahko sa číta, čo považujem za +. Postava Eleanor je zvláštna a určite si ju časom obľúbite. Pre mňa osobne bolo ťažké si ju predstaviť, pretože niektoré vlastnosti mi niekedy na ňu nesedeli, ale nepovažujem to za nejakú chybu.

Stretnutia Eleanor a Parka v autobusi, kedy potajme číta jeho komiks patria medzi moje najobľúbenejšie scény. Ďalej vás v knihe prekvapia rôzne tajomstvá a ukázané predsudky ľudí.
Eleanor a Park nie je depresívna knižka, ale má trochu smutný podtón, hlavne pri konci knihy. Ale vždy ma udiví ako sa za toľko málo strán stihne toho v niektorých knihách toľko udiať. Takže sa určite nemusíte báť krátkeho príbehu :) je dlhý tak akurát.

Ja by som zaradila Rowellovú niekde k Johnovi Greenovi, škoda, že o nej nie je viac počuť. Určite má talent a vie sa prihovoriť mladým ľuďom a vžiť sa do ich problémov. Čiže všetkým "podivínom" a geekom odporúčam túto knižku.

Celkové hodnotenie: 70%

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama